Jesenné a zimné mesiace, skoré stmievanie a daždivé počasie rozhodne neprispievajú k motivácii učiť sa cudzí jazyk, najmä pokiaľ je nutné opustiť teplo domova a ísť na druhý koniec mesta na lekciu do jazykovej školy. Ako učiteľka jazykov a metodička pravidelne každý rok pozorujem, že v období od novembra asi až do februára sa deťom dočasne „nechce“. Rodičia tiež častejšie ustupujú detskému fňukaniu a ustúpia im. Ako u menších, tak u väčších klientov dochádza k výraznému poklesu motivácie. Našou veľkou úlohou ako lektorov je tomu predchádzať.
To, že lekcie musia byť nejakým spôsobom atraktívne, zaujímavé a prekvapivé a vzťah k deťom vrelý, otvorený a úprimný je samozrejmé, ale starosť o motiváciu mimo triedu a obojstranne, zo strany dieťaťa aj rodiča, je často „vyššia škola jazdy“. Podľa môjho názoru sa stabilného jazykového pokroku u najmenších študentov dosiahne iba v takom prípade, keď budú deti jazyku vystavené pravidelne, a keď ním budú obklopené čo najčastejšie, a to nielen pri vyučovaní (odtiaľ názov dnešného príspevku – Čo sa v mladosti naučíš…, to nás v neskorších fázach vzdelávania iste prekvapí ;-). Neviem si predstaviť jazykový kurz pre najmenších, ktorý by neponúkal nahrávky na domáce počúvanie. Na druhú stranu nestačí len ponúknuť i to najbáječnejšie CD, ale je potrebné deťom a predovšetkým rodičom neustále pripomínať, aby ho doma skutočne používali. Motivácia k tomu, zvlášť v tomto zimnom pochmúrnom období, zjavne klesá a i deti po počiatočnej eufórii niekedy jednoducho začnú mať všetkého dosť, cítia sa preťažené a otvorene vravia: „Nechcem!“.
V poslednej dobe som niekoľko takých žiadostí od rodičov dostala a takú situáciu zažila… i u seba doma. Áno, priamo pred mojím nosom sa z veľkého fanúšika Eddieho Beara razom stal malý rebel a ja som sa skutočne veľmi snažila, aby pri počúvaní nahrávok nezomrel prirodzenou smrťou. Rada sa s vami podelím o svoje nápady v nádeji, že vy, moji milí čitatelia, ich odporučíte i ďalším rodičom, ktorí majú rovnaký problém. Čo robiť, keď pozorujeme jasnú vzburu proti domácej angličtine?
USTÚPIME
Prvá vec, ktorú som urobila, keď som vycítila vyčerpanie bolo, že som dieťa nechala tak asi týždeň alebo dva. Keď nie, tak nie, proste počkáme. Nič razantné, nakoniec mu to ale začne chýbať.
Ale pretože nejaký dlhodobý ústup nie je môj štýl, vzala som dieťa…..
…Z NIČOHO NIČ, chcem povedať, že som začala púšťať nahrávky v iných chvíľach než predtým, vždy sme počúvali CD proste v synovej izbe a teraz:
– cestou do škôlky som začala zapínať nahrávky, bolo to len 5 minút, tak akurát, aby neprotestoval,
– presunula som prehrávač do obývačky a usporiadali sme rodinnú diskotéku s bláznivým tancom,
– nahrávky som začala púšťať pri kúpaní len tak.
NIEČO ZA NIEČO – niekedy som sa s trojročným synom dohodla, že keď si vypočuje 5 nahrávok, ktoré vybrala maminka, môže počúvať/pozerať na čokoľvek iné (maminka vždy vybrala Teddy Eddieho a syn bol práve v období Prasiatka Peppa).
SLOBODA VÝBERU – napriek tomu, že je v kurze presne stanovené, ktorú časť CD má dieťa doma počúvať, nechala som mu voľnosť výberu. Niekedy sme počúvali pesničku „Pizza and spaghetti“ asi 30-krát za sebou… no čo už…
DOMÁCE ÚLOHY – dosť pomáhalo, keď na konci hodiny učiteľka môjho syna „zadala“ batoľatám domácu úlohu, ktorá spočívala práve v počúvaní určitej rozprávky alebo pesničky. Zatiaľ čo názor matky je diskutabilný, názor učiteľa angličtiny je nedotknuteľný. A tu je návrh pre vás, milí učitelia: stojí za to spýtať sa detí počas budúcej hodiny, či „urobili domácu úlohu“, a pokiaľ to potvrdia, odmeniť ich srdečnou pochvalou, tľapnutím alebo radostným mrsknutím triedneho maskota. To veľmi podporí predstavivosť batoliat, ktoré zabudli na svoju „úlohu“.
POMOCNÉ TECHNIKY – je skvelé, keď učiteľ občas urobí niečo navyše a rozdá deťom (alebo i rodičom) motivačné tabuľky s napísanými dňami v týždni. Úlohou dieťaťa bude nakresliť ku každému dňu symbol, ktorý označuje, že CD bolo počúvané (môže to byť smajlík, uško, hviezdička, čokoľvek). Je dôležité tieto tabuľky následne skontrolovať a deti podľa nich odmeniť alebo pochváliť.
Naše nápady a návrhy priamo ovplyvňujú motiváciu rodičov, ich zapojenie do výuky, a to má vplyv na spokojnosť všetkých troch strán s kurzom – dieťaťa, rodiča aj nás, lektorov. Učíme predsa preto, aby sme videli výsledky!
Autorkou textu je Ola Komada, spoluautorka metódy Teddy Eddie, lektorka, metodička, mama dvoch detí, z toho jedno dieťa kurzy Teddy Eddie stále navštevuje. Máte nejaké otázky? Napíšte priamo autorke: ola.komada@edubears.com Pokiaľ hľadáte pre svoje dieťa jazykovú školu s metódou Teddy Eddie – prezrite si naše lokalizácie!
